Solivar, národná kultúrna pamiatka v súčasnosti chátra, no podľa riaditeľa Slovenského technického múzea v Košiciach "svitá na lepšie časy". Na včerajšom rokovaní primátora Pavla Hagyariho s riaditeľom Slovenského technického múzea Eugenom Labaničom zazneli dokonca aj termíny.
"Aj keď moja prognóza časovo nevyšla, už keď sa začalo uvažovať o rekonštrukcii tejto stavby, vždy som hovoril v optimistickom duchu, " uviedol E. Labanič. V dnešných dňoch sa dá konštatovať, že na rekonštrukciu je všetko pripravené. "Máme k dispozícii projekt, stavebné povolenie aj finančné prostriedky ako schválená stavba v rámci ROP-ky, " dodal riaditeľ múzea. Aj napriek existujúcemu sporu medzi Ministerstvom kultúry a Ministerstvom pôdohospodárstva, reálnym termínom pre odovzdanie staveniska dodávateľovi je podľa slov E. Labaniča už tento marec.
"Solivar je pre mesto veľmi dôležitý, mesto tam môže mať druhé historické centrum, " zdôraznil primátor Pavel Hagyari. "S pánom riaditeľom sme sa dohodli aj na spoločnom užívaní areálu v Solivare, ktorý je z časti mestský, z časti múzea, " dodal primátor. Podľa jeho slov však musia hľadať riešenie aj pre soľanku, ktorej je tam veľa, "ideálnym riešením a našim cieľom je vytvoriť soľné kúpele, prípadne soľné jazero, čím by sa vytvorila oddychovo-relaxačná zóna pre obyvateľov i návštevníkov nášho mesta."
Primátor súčasne pevne verí, že po rekonštrukcii skladu soli sa následne urobí aj druhý krok a síce využitie celého areálu čím sa Solivar stane druhým historickým centrom mesta Prešov. Na dnešnom rokovaní sa zúčastnili aj poslanci Mestského zastupiteľstva v Prešove za túto mestskú časť, Peter Krajňák a Stanislav Ferenc. "Teším sa, že s múzeom sme v neustálom kontakte a naša spolupráca napreduje, " uviedol P. Krajňák. Ako ďalej dodal, dnes sa už dá konštatovať, že máme pozitívnu správu a v prípade, že sa nevyskytnú žiadne ďalšie komplikácie, projekt obnovy soľného skladu v Solivare by sa mohol začať. "Od roku 1986 táto stavba chátra a každému záleží na tom, aby bola čo najskôr obnovená, po rokoch sme najbližšie k tomu, aby sa tento projekt uskutočnil, " dodal. Jeho snahou je v najbližších dňoch iniciovať stretnutia so zainteresovanými, aby sme podľa jeho slov mohli približne o dva týždne dať informáciu Solivaru a Prešovu, že sa začína obnovovať soľný sklad.
Solivar pri Prešove, národná kultúrna pamiatka patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Ide o unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. stor. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne / rezervoáre soľanky /huta, varňa, sklad soli/komory/, kováčske dielne a klopačka /turňa/. Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba pova-žovať za najstaršie. Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy ( prvá v r.1807, druhá v r. 1844).
Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 - 7 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe. Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v r. 1815. Na kamenných podstavcoch je osem drevených nádrží s obsahom 1320 hl, celkom 10560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu četerne, sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy.
Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Na prelome 18. a 19. stor. boli postavené dve varne František a Ferdinand (zbúrané v r. 1931). Varňa František sa nám nezachovala v pôvodnej podobe, pri požiari v r.1819 zhorela do tla. Soľanka sa vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24.hod. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodi-nách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18. mája 1986. Zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez príslušného technického zariadenia a základného inventára.
Pre úplnosť spomenieme turňu zvonicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Postavená je na návrší obvale. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti (živelné pohromy). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne.
Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. Informácie o histórii Solivarov boli použité z oficiálnej webovej stránky Slovenského technického múzea v Košiciach www.stm-ke.sk
Veronika Kmetóny Gazdová
Vizualizácie: Mesto Prešov